V sobotu som prešla okolo výkladu, kde bola ona. Čierna kabelka so zlatými detailami. Mátala ma. Preto sme sa o pár dní vybrali na výletík. Obkuknúť ju. Najprv som skontrolovala, či tam ešte je. Vošla som do obchodu, jedným očkom zbehla ponuku (a popritom hľadala, či tam nie je niekde aj ona - dvojča). Po chvíli sa ozvala pani predavačka, či mi môže pomôcť. Ozrejmila som jej, čo už dávno vedela, že vo výklade majú čiernu kabelku. Na čo som sa bez ďalšieho vyzvania dozvedela, že je koženná, za 129 eur a nie je v zľave (na obchode boli "vycapené" pútače s 30% zľavou). Väčšinou Vám následne ponúknu, či si vec, na ktorú sa pýtate, chcete aj pozrieť. Tentoraz to tak nebolo, tak som prevzala iniciatívu do vlastných rúk a po chvíľke ticha ju vyzvala, či si ju môžem pozrieť. Nasledovalo ticho. Nič sa nedialo. Nič nehovorila. A potom prišlo to, čo nerady počujeme, keď niečo chceme..."NIE.". Jasné, výrazné, bez okolkov. Nechápala som. Rozmýšľala som, či dobre počujem. Nie sú náhodou vystavené veci na predaj a obchody preto, aby nám ponúkli aj to, čo nepotrebujeme?
Po ďalšej dlhej chvíli prišlo pokračovanie: "Je vo výklade, ja sa tam nedostanem". Hm..,čo na to povedať. S nevôľou mi, ale ponúkla, že mi ju môže pripraviť na piatok. To už som vedela celkom jasne, čo jej poviem. "Ďakujem, nie som odtiaľto". V hlave mi blislo, veď som vôli nej prišla už dnes. A nie, nie som z okolia, dokonca ani blízkeho. A už len za to jednanie by som si ju nekúpila ani keby sa mi moc moc páčila. Pani vôbec netrápilo niečo také ako nevydarený obchod, skôr sa mi zdalo, že sa ešte škodarostne pousmiala a mykla plecami akože, veď to je môj problém nie jej.
Ešte hodinu som tento zážitok nevedela dostať z hlavy... Dokonca prišla aj myšlienka s odplatou. Nie z mojej hlavy. Vraj som si ju mala nechať odložiť. Ktovie, či by som si po ňu prišla. Ale už viem, že som sa nemusela strachovať, že by v tom výklade nebola:D.
Pripomenulo mi to, ako mi do oka padla mikina z Kenvela. Zhodou okolností tiež vo výklade. Asi sú pre mňa nebezpečné:DD. Moje číslo bolo na figuríne. Vypýtala som si ju. Vyskúšala. Sedela. Beriem. Pri pokladni som sa však dozvedela, že si ju nemôžem kúpiť, lebo je súčasťou výkladu, ktorý je pevný. Vraj mi ju odložia a zavolajú, keď sa bude výklad meniť. Myslíte, že zavolali? Prešiel asi mesiac a nič. Už mi to bolo podozrivé. Zrovna v tej dobe som sa ocitla aj na mieste činu. Výklad bol zmenený. Zašla som teda opýtať. Vraj ju predali. Prosím?? Čo na tom, že som ju mala odloženú, že som si ju nemohla zobrať so sebou...Tak mi ju objednali z inej predajne.
Do tretice ma zaujala malá (niekým nazýva aj desiatová) kabelka v Promode. Videla som ju na jednej babe na dovolenke. Skvelo jej dopĺňala biele ľahké letné šaty a sandále rovnakej farby aj materiálu. Vnútri ju nemali, tak sme vyskúšali, či nám ju vydajú z výkladu. Podarilo sa aj, keď z predavačky som mala pocit, že si ju chcela kúpiť ona. Už som čakala, že pri platení povie, že si ju nemôžeme zobrať, lebo je súčasťou výkladu. Nebola a ja som si ju domov odniesla, no aj tak som mala pocit, že si ju tá slečna vyhliadla a dáva mi ju len s ťažkým srdcom.
Stretli ste sa s niečím podobným?
