Nejakým zázračným spôsobom sa mi to, čo je v móde dostane pod kožu až keď pominie prvotný "boom". Tak to bolo aj s týmito náhrdelníkmi. Alebo by som ich mala skor nazvať "collars"?
Mohla by som Vám povedať, hneď niekoľko príhod ako potom tieto veci hľadám. Bolo to tak aj s flitrovou taštičkou, ktorú som Vám ukázala na facebooku. Keď som bola v lete v Ríme v Zare držala som ju v ruke, ale povedala som si, že načo mi bude a že by som ju nevyužila. V duchu som však už vtedy vedela, že ju budem chcieť. Prešiel necelý polrok a zrodil sa vo mne po nej neuveriteľný chtíč. Taký, že si myslíte, že bez TEJ veci neprežijete. (Jasné, že by som prežila:D ). Samozrejme, že po čase sa troška stlmil, ale aj tak tam stále bol. Môže to vyznievať trochu povrchne a materiálne, ale niekedy si treba spraviť aj takúto radosť. Pokiaľ si na ňu dokonca sami zarobíte/našetríte je to dvojnásobná radosť a vec si aj viac vážite. Súhlasíte?Z čoho ste sa naposledy radovali Vy?













