Goodbye January...

Tento článok som chcela spraviť už včera, ale čas som využila užitočnejšie ako "čučaním" na monitor. Teda, ak sa dá sledovanie "telky" a ležanie na gauči považovať za užitočné. Ale mám výhovorku: Bolelo ma oko! Dnes už je to ok:). Medzi rečou Vám aj prezradím, čo som pozerala: "Katze sucht Katze" s Danielou Katzenberger na VOX-e. Poznáte? Mne sa do povedomia dostala už, keď bola v iných programoch ako "Goodbye Deutschland". Odvtedy si  vyštudovaná kozmetička otvorila vlastný podnik na Malorke, má e-shop s oblečením, dala si zväčšiť poprsie a je v Nemecku jednoducho známa:).

Pokiaľ by Vás zaujala na nete je všetko.

Sledujete aj Vy zahraničné programy s rôznymi "Celebritami"?

Teraz sa však presunieme k tomu, o čom som Vám chcela povedať.

Leopardica

Už nebudem dlhšie otáľať a napíšem Vám niečo o riasenke Helena Rubinstein Lash Queen Mascara Feline Extravaganza. Moje dojmy z nej sa posledné dni dosť menili, no myslím, že je načase vyrieknuť finálny verdikt. A kedže ide víkend nebudem Vás zaťažovať a zhrniem to.

Labky

Aby som Vás neunudila tou bielou, vybrala som ďalšiu neutrálnu farbu. Telovú. 

Vedeli ste, že nechty nalakované telovým odtieňom predlžujú prsty? Funguje to presne tak isto ako lodičky v telovej farbe, ktoré predlžujú nohy.

Vylepšila som ju motívom psích labiek. Čo na to poviete?

The nest

Keď som chodila na základku milovala som škoricové hniezda. Možno preto, že sme ich nekupovali pravidelne, boli mi vzácne. Pretože najlepšie boli tie kupované;). To bolo vtedy. Neskôr sa moja vášeň preniesla len na škoricu. A preto som si ju dávala skoro všade (treba brať s nadhľadom:) ). Medzi najobľúbenejšie kombinácie patrila škorica s Activiou, niekedy to už ani nepripomínalo jogurt, ale hmotu, ktorá intenzívne voňala po škorici. A viete podľa čoho sa pozná dobrý jogurt? V reklame tvrdia, že v ňom stojí lyžička:). A v tom mojom "home-made" naozaj stála.

A aj keď som už na kupované škoricové hniezda zanevrela ( aj preto, že v nich býva málo plnky), spravila som aspoň orechovo-škoricové pre mojich blízkych. Moja matematika sa však prerátala. Kde? To Vám prezradím v pokračovaní;).

Silver is not gold

Nejakým zázračným spôsobom sa mi to, čo je v móde dostane pod kožu až keď pominie prvotný "boom". Tak to bolo aj s týmito náhrdelníkmi. Alebo by som ich mala skor nazvať "collars"?

Mohla by som Vám povedať, hneď niekoľko príhod ako potom tieto veci hľadám. Bolo to tak aj s flitrovou taštičkou, ktorú som Vám ukázala na facebooku. Keď som bola v lete v Ríme v Zare držala som ju v ruke, ale povedala som si, že načo mi bude a že by som ju nevyužila. V duchu som však už vtedy vedela, že ju budem chcieť. Prešiel necelý polrok a zrodil sa vo mne po nej neuveriteľný chtíč. Taký, že si myslíte, že bez TEJ veci neprežijete. (Jasné, že by som prežila:D ). Samozrejme, že po čase sa troška stlmil, ale aj tak tam stále bol. Môže to vyznievať trochu povrchne a materiálne, ale niekedy si treba spraviť aj takúto radosť. Pokiaľ si na ňu dokonca sami zarobíte/našetríte je to dvojnásobná radosť a vec si aj viac vážite. Súhlasíte?
Z čoho ste sa naposledy radovali Vy?