2 x v KLIER-e

Asi pred vyše mesiacom som navštívila kaderníctvo Klier. Síce som si o tejto sieti kaderníctiev prečítala svoje, napriek tomu som moc nemala na výber.
Aby som Vám to trošku objasnila: mama už nutne potrebovala navštíviť kaderníka, čas je neúprosný a 5 týždňov od poslednej návštevy, už bol dávno preč. Väčšinou nejaký čas navštevujeme jednu kaderníčku (len raz sme mali kaderníka Igora, ten strihal a farbil perfektne, žiaľ nejak sme nemohli utrafiť dobu, kedy sme mohli my a on mal voľné a keď už konečne, tak výsledok nebol taký oslnivý ako prvýkrát), po čase však pozorujeme stagnáciu a preto hľadáme novú. To sa stalo aj tentoraz. Navyše som zhodnotila, že aj moje vlasy potrebujú nejaký tvar a jarné zastrihnutie (začali sa mi štiepiť konce, čo si budeme hovoriť, nevyzerá esteticky).
Do Klieru vás zoberú bez objednania, čo nás prekvapilo bolo, že si na nás dali čas, žiadny stres, že za pol hodinu musí ísť ďalší. Kto prišiel, dostal odpoveď nech sa zastaví za pol hodinu, prip. za hod.:).
Keď sa mama dohodla, aký odtieň chce, kaderníčka jej natrela najprv korienky a až po čase zvyšok. Doteraz sme sa stretli s tým, že natreli na jedenkrát celé vlasy. Aj keď posledná robila štýl "tón v tóne", pri ktorom by to inak ani nešlo.
Čo nám však prekážalo, že pokiaľ s vami niekto príde, môže si akurát sadnúť do nejakého kresla, v ktorom strihajú. Kabelka si môže svoje miesto nájsť na zemi, pokiaľ ju celý čas nechcete opatrovať na kolenách.
Čas pôsobenia farby na maminej hlave nám personál skrátil osvetou vlasovej kozmetiky. Po tom, čo sme prezradili, že momentálne máme Kerastáse a nič moc, pani zhodnotila, že ten žiaľ rieši vždy len jeden problém a chýba im hydratačná rada, ktorá je očakávaná. Ponúkla nám kozmetiku Paul Mitchell ako prírodnú, ktorá vyplavuje silikóny a všetky zvyšky, ktoré by nemali na hlave, čo robiť.
Medzitým som sa dostala na radu k jej kolegyni, ktorá mi vlasy pekne zostrihala a i keď som najprv mala obavy, že zobrala moc (hlavne predné vlasy ma miatli), odchádzala som spokojná. Brala na vedomie, že centimeter je ozaj centimeter. Vlasy mi pred strihaním umyla Paulom Mitchellom a použila aj styling.
Jej staršia kolegyňa, ktorá sa venovala mame nám ozrejmila, že Kerastáse je silný koncentrát a pokiaľ vyslovene nemáte problém, ktorý má riešiť je skôr na škodu. Prezradila, že chodia aj na školenia a kozmetiku Paul Mitchell majú výskúšanú aj na vlastnej hlave. Čo je podľa mňa správne, ako inak by ste mohli o niečom zasvätene rozprávať. Celkom si už nepamätám, čo všetko sme si povedali, ale odchádzali sme spokojné. Aj umývanie vlasov som si užívala, žiadna potečená voda na krku (aj to sa nám stalo), zaliate uši vodou a podobné príhody.
Aby sme si však nemysleli, že toto je štandart tejto siete, "okúsili" sme Klier aj druhýkrát.
Z môjho pohľadu diametrálne odlišný prístup. Dokážem pochopiť, že nie každý má vždy svoj deň, ale reprezentujem aj svojho zamestnávateľa. Už v ten deň som si hovorila, že je deň blbec. Hneď ako som pri vstupe videla naše nové (nie tie, čo sme mali minule) kaderníčky, v duchu som si povedala, že asi sme predsa len mali počkať do víkendu na tie naše overené. Podľa mňa tej jednej vôbec nešiel "blond" k jej tónu pleti a už vôbec nie biela čelenka. Druhá mala tiež premelírované "prúžkové" vlasy. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale na mna pôsobili skoro ako upratovačky. Nie sme tu však na hodnotenie výzoru.
Po dosť dlhej dobe vyberania odtieňa pre mamu (akosi sa nevedeli trafiť), som vyberala ja s mojou (chcela som najmä zatreť fľak, na ktorý mi nechytala farba doma, a dotrieť odrasty). Stále sa uisťovala, že ale farbu dáme na celé, samozrejme, že som povedala áno. Chcela mi dávať tmavé a kedže ja mám podklad tmavý, vedela som, že by vyzeral ako čierna, volila som preto svetlejšie odtiene a keď som už nejaký mala, vždy mi nútila ten vedľa. Keď sme po hodnej chvíli našli jeden, zistila, že ho nemajú. Chcela mi namiešať svetlý s tmavým, aby bol výsledok podobný tomu, čo vybrala pôvodne. Ani neviem prečo, ale akosi som nedôverovala jej schopnostiam. Presadila som si teda len samotný svetlejší odtieň.
Jej kolegyňa zatiaľ mame ponúkla časopis na čítanie. Moja medzitým stihla ostrihať ofinu dievčatku a sľúbila zostrih aj pánovi. Neponúkla mi žiaden časopis, len mi na podnet výsluchu aký šampón používam a že by som potrebovala niečo na farbený vlas (vlasy som si farbila občasne, 2 x šampónom  a farbou asi aj pred 2 mesiacmi pred touto návštevou, možno aj viac ). Ako v škole pri skúšaní pokladala otázky, čo používam a aký som si teda minule kúpila šampón a akú radu,...Potom mi dala pokoj, lebo šla strihať pána, napodiv mi už tentoraz po dofarbení celej dĺžky ponúkla časopis. Doniesla mi s účesmi, čakala som niečo aspoň na čítanie, nie takmer len obrázky a učesy venované svadobnému dňu. A to som Vám nepovedala o farbení, keď mi dofarbila dĺžky, mala som z nej dojem, že by mi najradšej vlasy vyšklbala. Keď som mala vlasy ofarbené v "slížoch" zrazu mi jeden preletel cez celú tvár (ofarbený), dobre, že mi nevbehol do oka, asi by som sa bola poďakovala.
Čas pôsobenia na maminých vlasoch prešiel a prišlo umývanie. Klier má však len dve umývadla a do druhého si tá, čo farbila mňa "nakýblovala" pána, ktorého strihala. Uplynul však aj môj čas a chcela mi vlasy navlhčiť a nechať, aby farba bola jednotná. Preto sa postavila a čakala, kým doumýva mamu. Pritom niečo podotkla a preto sa kolegyňa ponáhľala, brala som to tak, že vlastne ukrojila aj z času pôsobenia balzámu mamčiných vlasoch. Treba podotknúť, že na okraji ostala farba po mame, ako inak neutretá:D. Vždy, keď to nečakáte prichádza prekvapenie a ja som po navlhčení dostala uterák za krk, aby ma netlačilo umývadlo. Aj keď to bol bodík k dobru celkový dojem to už nezvrátilo. Pri umývaní som myslela, že mi zmyje hádam aj lícenku. Nekašlala sa moc ani s uchom, trošku ho zakryla, ale niekedy prenikla voda aj tak, že som myslela, že zachvíľu ju mám vnútri v ňom. Sem-tam sa zbadala, spýtala sa, či ma nešticuje, ale aj pri fenovaní a farbení sa pozerala túžobne von na okoloidúcich ľudí, takže som vôbec nemala dojem, že ju to zaujíma a niečo sa mojou odpoveďou zmení. Keď sme sa konečne dostali k fénovaniu, nepoužila nič na ochranu pred teplom z féna. Cítila som len horúci vzduch (keď zostala na jednom mieste dlhšie, aj vriaci). A stále až nezmyselne česala.  Pri prvej návšteve som brala ponuku prípravkov prirodzene ako chod rozhovoru, zatiaľ, čo tu som odhalila taktiku, že Vám skrátka vždy niečo ponúknu. Preto sa nedala a využila šancu, pri ročesávaní mokrých vlasov, čo používam na rozčesávanie. Povedala som, že nič, lebo si ich mokré nikdy nečesem, nechám ich voľne vyschnúť (dobre v poslednej dobe vyféujem korienky, lebo používam jeden produkt od Mitchella) a potom už idú v pohode. Potom chytila druhý dych, fénovala a česala, pričom narážala do okraja operadla, kedže mám dosť dlhé vlasy. Ten zvuk nebol moc príjemný. Ďalším bodom bolo, že sa ma ani nespýtala, kde nosím cestičku, len si ju sama určila na stred. Nenosím ju tak, lebo mi to nejde k tvári. Aby reč nestála a mala šancu ešte niečo ponúknuť spýtala sa, či používam nejaký olejček. Odpoveď znela: Áno. Aký? CHI.
Pri farbení, sa častokrát zafarbí aj koža okolo vlasov. Moju vôbec nezaujímalo, či nejaký make-up na tvári mám (asi to mám brať ako kompliment, že je taký prirodzený), zobrala utierku a pošúchala. Ďakovala som, že nemám nejaký tmavší make-up:D, lebo by som po "obchoďáku" chodila ako s "čelenkou". Aj tak mi ostal na čele fľak, ktorý si nevšimla. Podľa mňa ju to absolútne netrápilo. Keď konečne dofénovala, dala na vlasy olejček a nejaký sprej, zobrala sponky a ja som v duchu, že, čo ide robiť, veď som nechcela strihať. Sponka mi pevne zopla vlasy (keď myslím pevne, tak to je tak, ako keď Vám idú robiť spoločenský účes a musí držať), a.... šla pre vatu, zotreť po sebe stopy. Odložila ju. To už stála pri mne mama a vypýtala si vatu späť, kedže na krku som mala fľak, ktorý som nemala šancu vidieť.
A prekvapenie na doma. Za uchom som mala farbu.

Ha, a predsa som čosi zabudla. Pri umývaní "tresla" (inak sa to nedá ani napísať), že mi vlasy chytajú na tmavo, že mám tmavý pigment a keby ma farbí nejaká kaderníčka, mám jej to povedať (rozmýšľala som, či jej povedať, že mi u jednej farba dokonca nechytila, tmavšia na svetlejšiu, ale nechala som to radšej tak). Neviem ako na to došla, keď jediné miesto kam farba mohla chytiť bol ten centimeter odrastov. Pri fénované som videla, že na tmavo isto nechytili, keď sa tam na mňa "škerila" svetlá farba. Zatiaľ, čo ona sa rozplývala, že je to skutočne krásna farba, pritom ju ťažko mohla vidieť....
No, čo život je krásny a plný prekvapení...aj keď niekedy sú drahšie...

Aké máte skúsenosti s kaderníctvami Vy?
Farbíte doma alebo to nechávate na profesionálov? Som otvorená aj iným možnostiam:)...

Nedá mi sa nespýtať, či ste navštívili kaderníctvo Klier. My sme párkrát boli ešte v jednom, kde sme si kúpili slnečnú radu od L´orealu a tuším nejaký šampón. Zakaždým, keď sme tam došli, tvárili sa, že sú niekto...a za pokladňou sama kráľovna:D.